Jogu cvičím približne 2 roky. Pred jogou som sa venovala workoutu. No, niečo mi vtom chýbalo i keď ma to neskutočne bavilo. Cítila som sa tak prázdne. Rozmýšľala som prečo a čo mám zmeniť. Hľadala som a odpoveď som našla doma. Kto hľadá ten nájde ako sa vraví. Dostala som sa k joge. Neskôr som sa dozvedela, že s jogou v našej rodine začal ocino neskôr na to naviedol aj maminu. Pekné tajomstvá. Od malička ma rodičia viedli k joge. Nikdy som si to však neuvedomovala a popravde ma to ani nezaujímalo. Možno preto lebo tých, ktorý pachtením sa za neušľachtilými zmyslovými pôžitkami plýtvajú svojou drahocennou životnou energiou ani joga nepriťahuje.
Chcelo to len čas. Vtedy som na to ešte nebola pripravená. Aspoň viem, že všetko čo sa má stať sa stane. Neskôr som poprosila maminu či by mi nechcela precvičovať. Prvé týždne som cvičila s ňou Piatich Tibeťanov, ale potom mi to už nevyhovovalo. Päť Tibeťanov je cvičenie pre začiatočníkov alebo ľudí v pokročilom veku. Bolo samozrejmé, že mi to postupom času už nebude stačiť, preto som pokračovala ďalej sama. Mamina mi poskytla všetky svoje knihy a materiály o joge. Tu začalo moje samoštúdium, ktoré trvá dodnes. Vidím na sebe úžasné pokroky, ktoré ma posúvajú vpred. Je to úžasný pocit keď sa naučíte niečo, čo ste nikdy predtým nedokázali. Joga mi pomáha zo mňa dostať to najlepšie.
