To, ale zatiaľ nebola reč😞 o sklamaniach, ktorými som si prešla. Umelci to všetko ešte prežívajú dablovane😔. Napríklad keď som na prvom trhu nepredala nič ja som sa rozrevala a povedala som si, že končím , že tie veci nechcem už ani vidieť. Viackrát som všetko rozdala. Ja pokiaľ niečo vyrobím ja to už doma mať nechcem. Musí to ísť preč. A to veľakrát som si povedala, že to čo robím nemá zmysel😥, a budúcnosť😮, i keď aj tak to bol môj sen🌈. Niekedy je viac to, že veríte sami v seba🌞 a to čo robíte ako to čo sa aktuálne deje☔(že sa vám napríklad nedarí), pretože to sa ľahko môže zmeniť k lepšiemu. Je len na nás, nie či v to dúfame to je málo, musíme byť o tom presvedčený až vtedy sa to môže zmeniť. Je vtipné no teda skôr smutné, že niektorý ľudia tak prepadli konzumu, že viac rozmýšľajú💭 nad tým čo si dajú na papanie 🍜počas dňa ako nad plánovaním a nachádzaním možností ako si splniť sny🌼 a ako byť šťastný🐸. Jednoducho je to ťažké keď vás niečo baví a pritom to nikto neocení a nikto to nechce kúpiť aj keď ste do toho dali všetko. Ale zároveň som rada, pretože za tie roky čo sa venujem handmade tvorbe tak som sa posunula designovo úplne niekde inde. A väčšinou si ma všetci pamätajú a píšu mi napríklad organizátori trhov, že sa im páčil môj stánok, že taký ešte nevideli👀.
Hovorím si niekedy, že čo jaká som stará🐢, že už mám osemnásť, ale pritom mám ešte celý život pred sebou a toto je myslím ešte len začiatok.
RaQuelitta #sordy bordy za more textov ale snažím sa písať mojím zaujímavým slengoštýlom a fakt som vyhecovaná a šťastná a vtedy veľa píšem strašne ma to baví, baviť vás😂